ROMANtika

3. listopadu 2012 v 21:23


Zuzi, tak toto je pro tebe :)
P.S.: Vážně se omlouvám za případné chyby, ačkoli jsem se snažila, jsem stále jenom Češka)



,,Romanko, prosím ťa, poď so mnou," zaprosíkala som a pozrela sa naňho. Viem perfektne tie psie oči, ktorým neodolá...
,,Ty vieš, ako na mňa," zasmial sa a vzal ma za ruky. Šťastne som ho pobozkala na líce a spoločne sme vyšli zo dverí von, von do tmy a... dažďa.
,,Wow..." vzdychla som. Zahliadla som mesiac, hviezdy..., čo nás sprevádzali na nebi, nádherne žiarili. Bolo to neopísateľné!
,,Páči?" Roman prišiel až ku mne a chytil ma okolo chrbta.
,,Áno...veľmi," kývla som.
Roman sa nado mňa naklonil a pobozkal ma na pery. Do úst sa mi dostalo aj zopár kvapiek vody. Ja milujem bozkávanie v daždi! A aj Roman.
Labužnícky si vychutnával každý božtek, každý dotyk našich pier, jazykov, horúcich tiel...
,,Počkaj!" jemne som ho od seba odtisla. ,,Nemôžem dýchať!" povedala som so smiechom.
,,To ani ja. Nie bez teba!" zasmial sa a opäť sa ku mne prisal.
,,Roman! Ja to myslím vážne!" odsotila som ho od seba. ,,Nech ma!"
,,To nedokážem a ty to dobre vieš. Šialene ma priťahuješ!" hryzol sa do spodnej pery. Bol vzrušený. Spoznala som to na ňom. Toto vždy robil, keď mal na mňa chuť. Bolo to také naše tajné znamenie...
Pobavene som sa uškrnula.
,,Tu je niečo vtipné?"
,,Hej... Ty!" zasmiala som sa na tej jeho grimase. Dokáže urobiť toľko neuveriteľných obličajov... a ja sa na ňom beztrestne zabávam. Niekedy.
Tentoraz mi to ale len tak nedaroval...
,,Len počkaj!" skríkol s úsmevom.
Vedela som, čo bude nasledovať.
,,Nieee!" vykríkla som a dala sa do behu. V tom daždi som takmer nič nevidela, cez oči som mala takú, dá sa povedať, dažďovú clonu, no musela som sa ponáhľať. Roman je veľmi rýchly. Bohužiaľ.
Neubehla som ani sto metrov a už ma mal.
,,Roman, pusti ma, prosím... Ja už budem dobra," sľubovala som.
,,Mmm, prečo ti len neverím?"
,,Lebo ma poznáš," povedala som úprimne, no vzápätí by som si najradšej dala po papuli.
,,Máš pravdu," zasmial sa tentoraz on na mojej pravdovravnosti.
,,Prosím..." začala som opäť prosíkať, šak on ma pustí!
,,No, keď ma pekne pobozkáš, tak to možno urobím..."
,,Tak to si naser!" vyprskla som.
Roman ostal len prekvapene stať, dokonca sa tak zľakol mojej reakcie, až ma pustil.
Dala som sa do behu, áno, znovu.
No, teraz som dobehla až k môjmu cieľu - autobusovej zastávke. Skryla som sa v nej, sadla si na stoličku a oddychovala.
Bol tu krásny výhľad. No nesmejte sa mi! Naozaj bol!
Zo strechy sa v prúdoch valila voda a pršalo. Pozerala som sa vôkol - po ulici lemované rodinnými domčeky prešlo pár aut, kúsok odtiaľ sa nachádzal park. Všetko dokonale zahalené v naproste tme, až na zopár lámp, ktoré sa snažili rozsvietiť ulicu. Márne. A uprostred tohto všetkého sa nachádzal Roman, ktorý práve dobiehal ku mne. Niektoré z tých lámp, pod ktorými podbiehal, mu nad hlavou urobili svätožiaru. Vyzeral skvostne. Ako anjelik.
Pousmiala som sa.
,,Fuuu... ty si mi dala," pokrútil hlavou, keď sa ocitol vedľa mňa.
,,No čo, bol si drzý..." pokrčila som ľahostajne ramenami a podívala sa na rozkošný pár dvoch mladých ľudí, čo práve prechádzal okolo nás.
Aj Roman ich spozoroval a s úsmevom sa ku mne otočil.
,,Kde sme to prestali?"
,,Nooo...to neviem," zaklamala som a pozrela sa do zeme. Teraz som v keli, bude si to so mnou chcieť vyriadiť, všetko.
,,Nepozeraj sa tak, ja dobre viem, že mi klameš. Zuzanka, sme spolu dosť dlho na to, aby si ma takto ľahko oklamala." Prišiel až ku mne a dvíhol na zo stoličky.
Prekvapene som sa naňho zahľadela.
,,No aj napriek tomu všetkému ťa stále veľmi silno ľúbim..." zašeptal.
Tie jeho modrosivé oči ma priam magnetizovali. Nemohla som sa od nich odtrhnúť. Spoznala som v nich úprimnosť, vďaku, príťažlivosť, neskutočnú túžbu a hlavne veľkú lásku.
,,Ľúbim ťa Roman, aj keď mi niekedy šalene lezieš na nervy, aj pres to, aký si hrozný narcis..." ani som to nestačila dopovedať a Roman ma zdvihol zo zeme a zatriasol so mnou.
,,Ja že som narcis? Zuzanka!" nahneval sa. No popri tom sa usmieval, čiže nevyzeral až tak zle, ako si myslel... keď ma chcel vystrašiť.
,,Nooo... Vieš, ani ja nespotrebujem toľko elektriny kvôli žehličke, plus tie kartóny lakov na vlasy a všetky tie možné i nemožné prípravky k starostlivosti o ne... Umrela by som z toho!" pokývala som so smiechom hlavou. Celá táto situácia mi prišla neskutočne vtipná.
,,A kvôli tomuto hovoríš, že som narcis?" vypleštil na mňa prekvapene oči.
,,No a nie si?"
,,Šak ja som veľký gitarista a screamer! Ja musím pekne vyzerať! Som tým povinný svojim fanúšičkám! Vieš, ako by boli sklamané, keby som si nevyžehlil vlásky?" uprene sa na mňa zahľadel.
Vybuchla som smiechom.
No, Roman veľmi ohľaduplný nebol. Rukami sa zanoril do mojich nádherne vyžehlených a nastajlovanych vláskov a škaredo mi ich rozcuchal. Musela som vyzerať ako zombie, čo práve vstalo z hrobu. Pfuj!
,,Zabijem ťa!" zvrieskla som a vrhla sa naňho.
,,Nieeee!" zvrešťal. ,,Ty mi to môžeš robiť a ja tebe nie? A čo je toto za spravodlivosť?!"
,,A kto hovoril, že je svet spravodlivý? Vráť sa do reality šípkový princ!" vyplazila som na nej jazyk a rozutekala sa smer park.
Opäť cez dážď. Ale ani v najmenšom mi to nevadilo. Ja ho ľúbim a som ešte radšej, keď sa v ňom s Romanom bozkávame. Ako som to mala v plánu skôr než... áno, než ma donútil mu utiecť! Ako teraz znovu... zasmiala som sa pre seba. Vždy si to tak pekne dokážem vysvetliť, že z toho Roman vyjde ako vinný.... zaškerila som sa a dosadla na prvú lavičku pod starým pamätným stromom.
Bol priamo nádherný - statný a vysoký sa týčil k nebi, ktoré bolo úplne tmavé, len niekedy sa rozsvietilo dajakým bleskom, čo ho preťal.
Ako som bola tak v tranzu z tej všetkej krásy, ani som si nevšimla, že ku mne dorazil aj Roman.
Posadil sa vedľa mňa a tiež sa zapozeral hore. No po chvíľke ho to prestalo baviť, nie je taký romantik ako ja, a uprel svoj pohľad na mňa. Skúmavo sa mi zahľadel na pery, po ktorých mi stekali kvapky dažďa. Vedela som, že má v pláne ma pobozkať, okúsiť tu ich chuť...
Vzal ma kolem pásu a vpil sa do nich. Bol to tak úžasný okamih.
Ľahko som ho hrýzla do spodnej pery a on zavzdychal vzrušením.
,,Mám na teba neskutočný chuť," zašeptal mi do uška a jemne ma doňho uhryzol.
,,Tu?" spýtavo som sa na nej zahľadela.
,,Nie...nie," rozosmial sa na mojej udivenej tvári. ,,Čo keby sme išli domov?" žmurkl na mňa a popri tom si skúsol dolnú peru. Opäť sa nemohol dočkať...
Chytili sme sa za ruky a vydali sa smer domov a čo hlavne - naša sprcha a potom spálňa...
Potmehúdsky som sa uškrnula.
Aj v tej tme to Roman spozoroval:
,,Zuzanka...?"
,,Áno?"
,,Na čo myslíš?" šepol mi do uška a nežne ma pobozkal na líce.
,,Na nič," začervenala som sa.
Eště že bola tma, modlila som sa, aby to Roman nespoznal. Márne.
,,Och...ty si divoká!" zasmial sa.
,,Nie, to len ty si perverzný!" opáčila som. ,,Ja taká nie som! Nemyslím len na to jedno ako ty!" vyšmykla som sa mu a zrýchlila krok.
Nechcela som mu priznať, že ma dokonale odhadol. Nie teraz...
,,Tak prepáč láska," dohnal ma. ,,Ja len... Ty vieš, že ti nikdy nie som schopný odolať a dnes...tým dažďom a prechádzkou v ňom...dráždiš a tým!" vyčítavo, ale so stálym úsmevom na perách, sa na mňa pozrel.
Len som mykla plecami a ešte pridala. Keď niečo chce, musí si to zaslúžiť, vybojovať, nie som žiadna ...ehm, čo mu dá na každom koncerte a kedy si len spomenie.
Opäť, dnes už asi po desiaty krát, ma dohonil. No tentoraz ma aj schmatol za ruku, donútil ma tým sa zastaviť a pozrieť sa na nej, do jeho úžasných očí... Zahľadela som sa na jeho pery tak túžobne, až som prestala vnímať, čo vraví... Úplne som vypla a zrazu som sa ocitla v jeho náruči.
,,Čo to...?" povedala som prekvapene.
,,Ach miláčik, že ty si ma nepočúvala?" povzdychol si.
Horlivo som pokrútila hlavou, že nie. Áno, dáva to perfektný zmysel... Prišlo mi to vtipné a tak som sa zasmiala, áno, už zase som sa zamyslela a zabudla na to, čo mi Roman hovorí.
,,Takže? Čo ty na to?" ozval sa.
Namiesto odpovedi som sa už len priblblo rozchichotala.
,,Zuzanka, keby sa zoberieme a ja zomriem až keď mi bude dákych 90, tak nech ma prosím ťa prehlási za svätého..."
,,A to prečo?" znepokojene som sa ošila.
,,Lebo keď s tebou tak dlho vydržím, tak budem mať nad hlavou svätožiaru!" zasmial sa.
,,Ty si blbýýý," zapišťala som a rozcuchala mu vlasy, aj keď boli zmoknuté, no čo...
Okamžite ma pustil dole a ja sa rozbehla domov.
Našťastie mi ku dverám zostávalo už len pár krôčikov. Rýchlo som za sebou zavrela bránku, vbehla do domu a zatvorila za sebou dvere, po ktorých som sa udychčaná zviezla k zemi.
,,Láska, prosím ťa... Pusť ma domov!" ozvalo sa po chvíľke spoza druhej strany dverí.
,,A to prečo?" dvíhla som sa a vyzula si topánky.
,,Lebo ťa ľúbim a chcem strašne ísť domov?" zaprosíkal.
,,Zle," zasmiala som sa. Táto hra ma začínala baviť... aj keď viem, že mi to nedaruje, hneď ako sa sem dostane.
,,Tak preto, že by mohol prísť Igor a vyžrať celú chladničku?"
Rozosmiala som sa.
,,Opäť zle," vyrazila som zo seba spomedzi poryvy smiechu.
,,Taaak preto, lebo ma veľmi ľúbiš a nenecháš ma tu zamrznúť?" skúsil poslednú možnosť.
Zľutovala som sa nad ním a pustila ho dnu. Predsa len som nechcela, aby bol kvôli mne chorý... Chalani by museli zrušiť koncerty, alebo aspoň nájsť náhradu a to by ma asi zabili.
,,No konečne!" vpadol dovnútra. V prúdoch z nej crčala voda, vyzeral ako vodník, čo práve vyliezol z potoka tu na dedine, a v očiach mal zlovestný pohľad. Áno, neveštil nič dobré, alespoň nie pre mňa v tejto chvíli...
,,Za to zaplatíš!" zasyčal a vzal ma do náručia.
Jemne som zapišťala, ako som sa zľakla. No čo...čakala som niečo horšie.
V náruči ma vyniesol až hore do našej izby, to mu ale nestačilo a tak ma doniesol až do kúpelky, kde nás vyzliekol a postavil do horúcej sprchy.
,,To je preto, aby sme neboli chorý, keď máš také debilné nápady," objasnil dôvod.
Chápavo som pokývala hlavou a nechala, nech mi namaže chrbát sprchovým gélom a pekne ho rozotrie po celom mojom tele...
Obaja sme horeli túžbou dotýkať sa jeden druhého, no krotili sme sa...
Po výdatnom omytiu našich tiel sme sa v uterákoch presunuli do našej spálne.
Vzala som si na seba nočnú košeľu a Roman si zobral len boxerky, vraj chce mať pohodlie.
Ľahli sme si vedľa seba, ale Roman sa na mňa len hlúpo pozeral a k ničomu sa nemal, tak som sa k nemu napokon otočila chrbtom.
To ho rozhodilo.
,,Zuzanka?" šepol.
,,Áno?" zašomrala som.
,,Vieš, keď som bol na koncertoch..." začal.
To ma upútalo. Otočila som sa k nemu a prešla mu prsty po hrudi. Nenechal sa vykoľajiť a pokračoval:
,,Tak veľmi si mi chýbala... Nemohol som zaspať, lebo som musel premýšľať nad tým, kde si, čo robíš, na koho myslíš..." bolestne sa na mňa zahľadel.
,,Na teba..." šepla som tichučko a cítila som, ako červenám...
Roman ma chytil za bradu a donútil ma sa mu pozrieť do očí.
Usmial sa, keď videl môj rozpačitý pohľad a nakoniec spojil naše pery.
,,Veľmi ťa milujem, anjelik môj," nežne sa vyznával medzi tým, ako sa naše jazyky spájali a nevedeli sa nasýtiť jeden druhého.
,,Aj ja teba a ani nevieš, ako veľa..." povedala som.
Roman si ma k sebe len bližšie pritiahol a silno ma objal.
,,Nikdy ťa neopustím..."
 


Komentáře

1 Kix Green Kix Green | 3. listopadu 2012 v 21:59 | Reagovat

Ajajajaj :D :D :D :D Viac k tomu nemám. :D Je to super. :D

2 romancice33 romancice33 | E-mail | Web | 3. listopadu 2012 v 22:18 | Reagovat

To je ale ROMANtika :-D Krásné !! :-)

3 Lex Lex | Web | 4. listopadu 2012 v 0:17 | Reagovat

vážne dokonalé :) strašne sa mi to páčilo :)

4 Peťula Peťula | Web | 4. listopadu 2012 v 9:10 | Reagovat

To je dokonalé!

5 MarQusH MarQusH | Web | 4. listopadu 2012 v 11:22 | Reagovat

Tak to byla dokonalost!! Úplná nádhera...:)))

6 Ria Ria | Web | 4. listopadu 2012 v 13:01 | Reagovat

Strašně krásně napsané. Nemám slov, totálně mi to vyrazilo dech. Dokonce jsem se i smála, po dlouhé době můj obličej ozdobil smích. :)

7 zuzka zuzka | Web | 4. listopadu 2012 v 19:47 | Reagovat

Týnuška moja!!! čakám nato poriadne napäto a ty to sem hodíš práve vtedy, keď idem na víkend mimo! ale jedno máš isté! keď sa mi 2 raz v živote stretneme, tak skončíš na zadku, lebo ti poriadne skočím do náruče! :* ja som vedela, že to bude skvelé, ale je to oveľa lepšie! je to úžasne dokonalé a bralo mi to dych... je to dlhé, čoho si ja veľmi vážim, vôbec mi nevadili sem-tam menšie gramatické chyby... a ten koniec! tak to som sa tu už úplne rozplynula! ďakujem najviac ako viem! ľúbim ťa! :*

8 Fee Fee | Web | 8. listopadu 2012 v 14:28 | Reagovat

Ach, tak to je mazec! :D
Chci taky ROMANtiku! :D

9 Ady Ady | Web | 11. listopadu 2012 v 12:46 | Reagovat

Jedním slovem DOKONALÉ!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama